V prechádzke
11.01.2011 21:20:14
Míňala som prvý kopec, keď som zastavila, a chcela priblížiť okamih, ktorý som si niesla ako tú pochodeň bremena v človeku. Každým nádychom sa ten náhly pocit stupňoval, túžila som len vyrvať zo srdca ten strach a náznak, ktorý ma varoval, že už nič nebude ako predtým. Striasla ma štipľavá zima, telo zmeravelo, akoby sa stalo centrom hmly. Sú rozhodnutia, ktoré neskôr zvalíme na tiaž okolností, v ktorých s s neuspokojivou útechou uviazneme. Ubezpečíme, že je to správne. Chcela som sa vrátiť, ale už to nebolo možné. V tej chvíli mi to všetko došlo, ako som sa mýlila... Z dlane mi vypadli konáre ihličia, ktoré som si chcela ponoriť do vody vo váze, aby mi prevoňali izbu. Ty si to vedel... vedel už vtedy, no nič si mi nepovedal, a ja som ti to nevyčítala z očí. Po prvý raz od tej dlhej doby som sa rozplakala...
Komentáre
UoU
vasilisa
UoU
ouo